„Ľudia sa nezmenia, keď si vypočujú nejaké hudobné dielo,“ povedal John Adams Petrovi Zagarovi v Prahe. A nebol to v žiadnom prípade rozhovor skeptický. V debate dvoch skladateľov sa dozvedáme veci tušené („Keď som mal dvadsať rokov, Boulezove výroky mi naháňali strach.“), ale aj tie, ktoré možno prekvapia znalcov Adamsovej tvorby („Politické námety som si nevyberal ja, ale Peter Sellars.“). Koncert, ktorý jeden z najväčších žijúcich autorov dirigoval na Pražskej jari, sa síce nezaradil k vrcholom festivalu, ale možnosť osobného kontaktu so skladateľom, či už počas predkoncertnej diskusie alebo v rámci novinárskych rozhovorov, priniesla jedinečné momenty s osobnosťou s jasnými názormi, no láskavým a veľkorysým životným prístupom.„Nechceme, aby deti iba spievali a nevedeli nič o hudobnej štruktúre,“ hovorí skladateľ a pedagóg Tomáš Boroš o jednej z myšlienok projektu Superar. Spolu so speváčkou Evou Šuškovou rozprávajú o 10‑ročnom projekte, ktorý nielen hľadá hlbšie súvislosti hudobnej výchovy vo vzdelávacom procese, ale napojením sa na myšlienky sociálnej inklúzie do nej integruje princípy humanizmu. Na chatovanie pre Hudobný život sa nechali prehovoriť dvaja jazzoví saxofonisti. Nikola Bankov a Martin Uherek sa ponorili do zákutí príprav a realizácie improvizácií a poskytujú cenný vhľad do jazzovej interpretácie a tvorby. Už druhý rok si mesiac čo mesiac sadá k písaniu pre náš časopis spisovateľka Vanda Rozenbergová. V jej fantázii (a na našej poslednej strane) ožívajú a metamorfujú príbehy fiktívnych, ale aj reálnych postáv hudobného života a jeho histórie. Hranice skutočného a „možného“ prekračuje zľahučka, niekedy nebadane, no vždy s fascinujúcou invenciou a raz vtipnou, inokedy dojímavou či vzrušujúcou pointou. Autorka prekvapuje detailnou znalosťou hudobného terénu a nie je tomu inak ani v našom šiestom čísle, kde sa objavuje motív zvukového majstra, ktorý mohol (alebo nemohol?) byť hobojistom. Nech vás naše stránky presvedčia o tom, že hudba nie je len jedna... (Andrea Serečinová)