Projekt „Karma – Haikus & Interludes“ som skomponoval v roku 2021. Keby som musel sformulovať, čo to je za hudbu, aký to je štýl, tak by som s tým mal problémy, lebo do bežných žánrov by to asi nezapadlo. V každom prípade bol to jeden veľmi dlhý proces, kým som si povedal, toto je moja hudba, to je môj svet, moja duša. Ale keby predsa, tak by som to označil za istý druh relaxačnej, meditatívnej, trošku jazzovej, ale asi aj súčasnej hudby. Verím ale, že z tých všetkých komponentov sa mi podarilo stvoriť niečo, čo je už niečo samostatné, svojské a hlavne úprimné a ľahko čitateľné, počúvateľné. Asi hneď ten názov chce nejaké vysvetlenie. Na Cd sa nachádza 15 skladieb, z toho 8 sú inšpirované starými japonskými básňami „haiku“ ( prvé haiku vznikli v 17.str.), a jedna (ako úvodná skladba) čínskym textom zo 4.str. pred naším letopočtom. Tieto básne sú literárnym odzrkadlením Zen budhizmu, konkrétne jeho najzákladanejšej tézy: byť koncentrovaným na jedinú, momentálnu chvíľu, a nemyslieť na minulosť ani na budúcnosť. Tento meditatívny stav sa snažili zobraziť básnici v týchto krátkych, striktne 19 slabikových básniach ( v japončine) . Vtedajšie, pôvodné haiku mali aj ďalšiu zákonitosť, a to „povinne“ zobraziť danú situáciu v jednom zo štyroch ročných období. To som využil na vytvorenie istého časového oblúku celého projektu. Tento virtuálny oblúk symbolizuje pre mňa náš život od narodenia – básne, chvíle z jarného obdobia – nasledovne náš aktívny život – a cez leto a jeseň až do smrti – zima. Ten prvý, čínsky text nie je haiku. „Myseľ mudrca je v pokoji. Stal sa zrkadlom univerza, odrazom celého stvorenia.“ Krásny príklad na to, ako sa môže zobraziť, a hlavne sa vyčistiť ten zdanlivo nekonečný chaos vesmíru v jednom neviditeľne malom bode mudrcovho mysle. Považoval som to za najvhodnejší úvod pre všetko ostatné, čo potom nasleduje. Ďalších 6 skladieb (Interlúdia a Postlúdia) už nemali „vonkajšiu“ inšpiráciu. Napriek tomu si myslím, a verím tomu, že sú to skladby, ktoré môžu poslucháčovi pomôcť dostať sa do duševného stavu, kedy zabudne na všetko, a prežije tých pár minút vo svete, ktorý sa mu otvorí počas počúvania danej skladby. V názve CD je aj slovo Karma (to je aj symbol, text v sanskrite, čo sa nachádza na obale). Karma jednoducho povedané znamená osud, tj. zdedené životné danosti, ale aj poskytnuté možnosti na sformovanie našej budúcnosti. V tomto prípade sa to týka môjho života. To, že som sa dostal tam v mojom živote, kde som sa zrazu stretol s haiku, ich filozofiou, vlastne spôsobom rozmýšľania, si myslím, že nebola náhoda. Musel som, ale aj som chcel prežiť situácie, ťažké rozhodnutia, ktoré ma viedli na nejakej virtuálnej ceste istým smerom, stále ďalej a ďalej. Čo je na konci tej cesty? Neviem, ale dúfam niečo také, aké som sa snažil zobraziť v úplne poslednej skladbe: The very last Postludium.