Táto práca profesora Jozefa Kresánka priniesla vo svojej dobe (1951) fundamentálny syntetický pohľad na slovenský hudobný folklór, opierajúci sa o autorovu bohatú erudíciu, pramenný výskum, všetky dosiaľ jestvujúce materiálové zbierky ľudovej hudby, ale aj o metodológiu, ktorá má svoje korene v štrukturalizme humanitných vied. Stala sa nielen základnou prácou slovenskej etnomuzikológie, ale aj autorovou prvou veľkou syntézou, ktorá v zrelom veku vyústila do sumarizujúcej trilógie o základoch hudobného myslenia človeka. Autorove myšlienky môžu nepochybne aj dnes pôsobiť inšpiratívne nielen pre etnomuzikológov a záujemcov o hudobný folklór, ale aj v celej oblasti humanistiky.