Figuš-Bystrý: Sláčikové trio č. 2 e mol, op. 108 (noty)

Významnou časťou Figušovej tvorby je komorná hudba, ktorou nadviazal na tradície európskeho klasicizmu a romantizmu. V jeho diele môžeme nájsť aj dve sláčikové triá. Sláčikové trio č. 2 e mol, op. 108 (I. Allegro moderato – II. Molto adagio – III. Scherzo. Allegretto – IV. Rondo. Allegro) začal Figuš komponovať ešte roku 1936. Skladateľ si vo svojom denníku v dňoch 2. – 7. 11. 1936 poznamenal, že pracuje na sláčikovom triu a ukončenie skladby datoval na konci autografu dňom 7. 1. 1937. Sláčikové trio e mol sa považuje za predposlednú Figušovu skladbu. Podobne ako v predchádzajúcom Sláčikovom triu G dur, aj tu je prvá časť v sonátovej forme, stredné dve časti sa viažu na piesňovú trojdielnosť a tanečné scherzo a v záverečnej časti skladateľ využíva dynamicky pružné rondo. Dielo prvýkrát vychádza tlačou. Titul obsahuje partitúru a samostatné party nástrojov.