Vivaldi zanechal 27 koncertov pre violončelo, sláčikový orchester a basso continuo. Sedem z nich, z toho tri v najstarších datovateľných rukopisných verziách, sa zachovalo v knižnici amatérskeho violončelistu grófa Rudolfa Franza Erweina von Schönborn vo Wiesentheide. Tri z koncertov prepísal Johann Philipp Homeck, ktorý bol v službách brata grófa Rudolfa a v zime 1708-1709 bol v Benátkach. Ďalšie partitúry boli zakúpené v Benátkach v rokoch 1708 až 1713 prostredníctvom Regazniga, zástupcu kurfirsta z Mainzu, strýka Schönbornovcov. Ďalšie koncerty sa nachádzajú v zbierke Turínskej národnej knižnice, jeden, RV 404, zo Schwerinu v Meklenburskej štátnej knižnici. Tri z koncertov, ktoré sa zachovali v Schönbornovej knižnici vo Wiesentheide, sú zahrnuté na tomto kompaktnom disku. Prvý z nich, Koncert g mol, RV 416, začína ritornelom založeným na vzostupnej a zostupnej stupnici, ktorá slúži ako rámec pre jednotlivé sólové vstupy. Pomalá časť Adagio v tej istej tónine je áriou pre violončelo a basso continuo, po ktorej nasleduje záverečné Allegro v trojnom čase so sériou sólových vstupov začínajúcich šestnástinovými notami, prechádzajúcich do trojných osminových nôt a vedúcich k tretiemu sólovému vstupu so širokými intervalmi.