Karol Szymanowski Na jeho tvári sa jasne zračila bolesť. Napriek chorobe, ktorá Kochańského sužovala, 6. októbra 1933 odohral premiéru 2. husľového koncertu v sále Varšavskej filharmónie pod taktovkou Grzegorza Fitelberga. Táto premiéra bola zároveň huslistovým posledným vystúpením – o necelé štyri mesiace, 12. januára 1934 v New Yorku Kochański zomrel. Pre uboleného Szymanowského to bola už druhá smrť blízkeho človeka v krátkom čase – v decembri 1933 zomrel jeho brat Feliks. Americkej premiéry pod taktovkou Sergiusza Kusewického sa zhostil huslista Albert Spalding „Okropną mam ochotę pracować z Pawełkiem! Może się wyłoni jakaś nowa sonata — a bodaj nawet drugi koncert!“, napísal Szymanowski 9. marca 1932 Kochańského manželke Zofii. Skladateľov dvorný huslista hral v Szymanowského tvorbe pre husle kľúčovú úlohu. Szymanowski naskicoval celý koncert takmer za štyri týždne, čo je dôkazom naozaj horlivej práce a Kochański, tak ako pri prvom koncerte, napísal kadenciu sám. Konečná inštrumentácia však dostala finálnu podobu až v septembri 1933. Dôvodom bola príprava naštudovania 4. symfónie, ktorá mala premiéru v čase, kedy Szymanowski začal komponovať 2. husľový koncert. Koncert patrí medzi Szymanowského posledné diela. Alban Berg Tragická smrť 18-ročnej Manon Gropius, dcéry Almy Mahler-Werfel, zasiahla Berga hlboko – bola mu ako vlastnou dcérou. Huslista Louis Krasner si dielo objednal už skôr (február 1935), ale až po tejto udalosti dostala samotná koncepcia definitívnu podobu a Berg koncert napísal (na jeho pomery) za veľmi krátky čas (apríl – júl 1935, inštrumentácia bola hotová v auguste 1935). Korintská pieseň, zvuková spomienka na valčík 19. storočia a napokon bachovský chorál „Es ist genug“ spoludotvárajú dielo plné bolesti a sentimentu. Z odchodu milovanej osoby, zo zániku starého sveta, ktorý sa rútil do katastrofy. Nie nadarmo Berg píše v septembri 1935 priateľovi z detstva: „Wir bleiben halt unverbesserliche Romantiker!“ a vzápätí dodáva: „Auch mein neues Violinkonzert bestätigt es wieder“. // Koncert prvýkrát zaznel na festivale ISCM v Barcelone v roku 1936. Sólistom bol Louis Krasner a dirigoval Hermann Scherchen, ktorý zastúpil Antona Weberna. Ten pod dojmom náhlej smrti priateľa (Berg zomrel 24.12.1935 na následky uštipnutia neznámym hmyzom v lete t.r.) napokon nebol schopný dielo dirigovať. Len o niekoľko týždňov ho však s Krasnerom fenomenálne nahrali v Londýne. Po doznení posledného akordu Scherchen vzal partitúru a odnášal ju z pódia držiac ju vysoko nad hlavou ako Misál. Odnášal Testament doby. Bergovo vlastné Requiem. Na tomto CD hrám na husliach z roku 2015 „Omayra“, ktoré postavili moji priatelia, bratia Jan Hus Bursík Filius a Bronislav Bursík. Týmto im chcem úprimne poďakovať. Milan Pala